Očovan

O nás

Epilóg

         „Ja keď som začínau, ja som už bou dosť starý, tridsaťjeden rokov a dcéru som mal. Bavilo ma to, a chceu som ešte aj sveta skúsiť. A čo ma mali prosiť ? Ak človeka prosím dlho, tak si myslím, že mu mysíš zaplatiť, a to sa my u ľudí nepáči.
         Ono toto ľudové umenie je pekná vec, pekná vec je to veru, len keby to ľudia pochopili. Keď som išiev stadeto so súborom, tak som si myseu zobrať dovolenku, a keď nie dovolenku, tak som nerobeu - nemau som platené. Rodina bola ukrátená o tých pár korún; „ …zas ideš peniaze míňať, čo tam ideš! “, vše žena pohundrala, „…ty si už starý, a nemáš rozumu, chodíš s takýma mladýma…“. Nuž, ale , no…, a ľudia tiež, ale keby sme im boli tancovali každú nedeľu, boli by sa chodili dívať. Len to nevedeli pochopiť, že je to aj voľáka námaha trocha. Veď koľko rázy sme sa myseli zísť, a dať to trocha do súladu… . Keď to aj nebolo tak umelecky ako v tých väčších telesách, aj tak to myselo mať voľáky vzhľad predsa! Ale vedeli aj oceniť, lebo to bolo z toho nášho prostredia, a tak ich to strhlo, že to náš, že Očovania vedia tancovať…
         Prial by som si, aby naši ľudia, Očovania, nezanedbávali ľudovú tradíciu, aby boli hrdý na kraj kde žijú! Veď ich rodičia, starí rodičia, prastarí rodičia sa tu mordovali, kolčovali tietoká zeme, a všetko okolo toho… Aby sa nestránili ľudového umenia a tej vlastnej kolísky skade pochádzajú, de vyriastli, aj sa narobili, natrápili, … a teraz aby sa to stratilo?!…, len tak vo vesmíre… Aby nevideli, že len v meste sa dobre žije, alebo že nedaj Boh, len tam je kultúra. Ale žeby z tej ľudovej kultúry si voľačo zachovali, tu v Očovej! Aby deti…, keď aj odíde, žeby si vedeli spomenúť; - veď mau som ja otca, starýho otca… z Očovej, je to aj ich kus života…-, tak veru.“

Ján GAŠKO / tanečník - jeden zo zakladateľov SĽUKu

     História organizovanej činnosti umeleckého prejavu folklórneho života v Očovej sa píše od roku 1936 a je spätá s menom učiteľa miestnej školy Ľudovíta Višňovského. Po roku 1945 spolupracovali s OČOVANOM také osobnosti kultúrneho života vtedajšieho Československa ako Karol Plicka, Pavol Tonkovič, Svetozár Stračina, Štefan Nosáľ, Ladislav Leng, Ondrej Demo a ďalší. OČOVAN bol nevyčerpateľnou studnicou námetov pre umelecké stvárnenie a zachovanie tradícií života a zvykov ľudu na Podpoľaní. Nenapodobiteľná identita tanečníkov, muzikantov a spevákov z Očovej sa premietla aj do skutočnosti, že patrili medzi zakladajúcich členov Slovenského ľudového umeleckého kolektívu / SĽUKu /.
     Vedúcimi osobnosťami života OČOVANU v povojnovom období boli Ján Izrael, Ján Chabada, Juraj Lauroško, Ladislav Klement, Ján Hudoba, Ján Ľupták. V 80-tych rokoch sa oživila práca v skupine pod vedením Ondreja Pivolusku a Pavla Lenára.
     Neúnavnou vedúcou osobnosťou folklórneho života v obci, choreografického a dramaturgického stvárnenia jednotlivých programových prejavov skupiny a súboru je od roku 1962 Ján Priechodský.
     Po roku 1998 sa prejavila intenzívnejšie snaha mladšej generácie folkloristov o vnesenie vlastného chápania identity do umeleckého prejavu pri spracovávaní jednotlivých programových tém. Táto skutočnosť sa premietla do práce súboru v programových prejavoch pod umeleckým vedením ing. Pavla Holíka.
     Folklórny súbor a folklórna skupina OČOVAN pracujú pri Obecnom úrade v Očovej. Vystupujú pod spoločným názvom OČOVAN.
     Pri spracovávaní tém folklórneho umenia čerpajú z tradície folklórneho života obce, so snahou o vyvážené stvárnenie tradícií v ich autentickosti, a štylizácii pri vlastnom programovom prejave. Spracované témy vychádzajú buď z výročného zvykoslovia, ktoré bolo podmienené a spojené s pracovnými povinnosťami / orba, sejba, vyháňanie oviec na pašu, žatva, sťahovanie oviec do dediny na jeseň, priadky, páračky a pod. /, alebo rodinného zvykoslovia / svadba, krstiny, pohreb /.
     Programové zameranie predstavuje spracovanie týchto tradičných tém folklórneho umenia a ľudových zvykov regiónu Podpoľania vlastných obci Očová v tancoch Očovská nálada, Šatkový tanec, Cepíkový / choreografia Ján Priechodský /, Traja, Slnovrat, V Očovej na tanci, / choreografia Pavel Holík /, Čarovanie dievčat na Luciu / autor Anna Hossová /, Život v piesni / autor Mária Lalíková, Monika Holíková /.
     Vlastná schopnosť kreativity umeleckého prejavu OČOVANU sa plnohodnotne premieta v spracovaných programových blokoch: Na Mitra, Ej Máje, Máje..., Očovská svadba, Dožinky, Na sv. Jána - na Očovskom salaši., V programoch nechýba vystúpenie píšťalkárov, zádumčivý hlas fujár, vystúpenie mužskej speváckej zložky súboru v identicky vlastných Očovských rozkazovačkách, i spev žien v prekáračkách za sprievodu vlastnej cimbalovej muziky pod vedením predníka Mareka Pivolusku.
     V súčasnosti sa aktívne podieľa na živote a práci súboru 56 členov.
     V nedávnej minulosti sme potešili svojim vystúpením divákov na festivaloch v ČR, Taliansku, v štátoch bývalej Juhoslávie, v Maďarskej republike, v Poľskej republike.

     Významnú úlohu v živote OČOVANU zohráva detský folklórny súbor Poľ ana, ktorý pracuje pri ZŠ M. B. Funtíka a ZUŠ Očová pod vedením pani učiteľky Viery Šimkovičovej. História DFS POĽANA sa píše od roku 1962. Za dobu svojej existencie sa zúčastnil mnohých folklórnych festivalov a prehliadok, absolvoval množstvo vystúpení doma, ale aj v zahraničí; štáty bývalej Juhoslávie, Nórsko, Nemecko, Česká republika, Sýria, Rakúsko. Súbor zasieva do svojich členov lásku k folklóru, k piesni a tancu našich predkov, učí ich prvým krokom folklórnej abecedy. Uvedené sa premieta do života OČOVANU, ale aj ďalších follórnych súborov regiónu, kde deti už ako mládež alebo dospelí ľudia sa folklóru naďalej venujú. DFS má vo svojom repertoáre spracované programové bloky v trvaní od 30 do 90 minút.

     V roku 2003 sme obohatili svojim vystúpením folklórne festivaly s medzinárodnou účasťou na Slovensku v Heľpe, Detve, Liptovskej Tepličke, a prezentovali sa pri ďalších sálových vystúpeniach v mestách a obciach Slovenska.