Očovan
Očová

     OČOVAN vo svojich vystúpeniach prezentuje folklórne umenie regiónu Podpoľania s dôrazom na zvyky a tradície, ktoré sa zachovali v piesni a tanci vlastných obci Očová.
     Očová - obec spočívajúca v malebnom prostredí úpätia Poľany - hory. Básnik Andrej Sládkovič ospieval Poľanu ako láskavú mať hrdých synov Podpoľania, inšpirátorku piesní, tancov a materiálnych skvostov ľudovej tvorby obyvateľov hornatého kraja v srdci Slovenska.
      Dejiny obce Očová sú zachytené v archívnej podobe od prvej polovice 14. storočia, keď obec vznikla a vyvíjala sa ako poddanská obec Vígľašského panstva.

     Očová je rodiskom významných osobností, tvorivých dejateľov z ktorých najvyššie čnie polyhistor Matej Bel Funtík / 1684 - 1749 /. " Ozdoba Uhorska " vedec, organizátor cirkevného školstva ako cesty za poznaním. Svojou prácou začiatkom 18. storočia predznamenával myšlienky osvietenstva ako pokroku človečenstva v krajine.
     Obec patrí administratívne do územného celku Banskobystrického kraja. V súčasnosti má približne 2600 obyvateľov. Do novodobých dejín sa zapísala legendárnym poľným letiskom Zolná, ktoré bolo využívané povstalcami počas Slovenského národného povstania. Pokračovaním je prevádzka letiska až do súčasnosti, pričom miestny aeroklub sa môže pochváliť tým, že tu prvé písmená leteckej abecedy lúskali úspešní piloti medzi nimi aj prvý slovenský kozmonaut plk. Ivan Bela, ale aj aktívnym životom nestarnúcej leteckej skupiny " Očovský bačovia". (www.aeroklub-ocova.sk)

     Významnú úlohu v socialno-ekonomickej oblasti obce a jej najbližšieho okolia zohráva Poľnohospodárske družstvo Očová, ktoré sa za dobu svojej exitencie vypracovalo na moderný poľnohospodársky podnik . (www.pdocova.sk)
      Očová je zaujímavá a unikátna vlastnou hmotnou a duchovnou kultúrou, je etnologickým fenoménom a skvostom slovenského kultúrneho dedičstva. Je rodiskom takých muzikantov ako Ján Gašpar Hrisko, a Ján Berky Mrenica. Z hľadiska materiálnej kultúry sú za najvýznamnejšie považované bohaté výšivky a drevorezba s dominujúcou výrobou hudobných nástrojov. V oblasti duchovného bohatstva je to jednoznačne hudobno - tanečné folklórne umenie, vyznačujúce sa valašským hudobným štýlom s dominujúcimi mužskými spevmi " rozkazovačkami " pred muzikou, v previazanosti s individuálnym tanečným prejavom, kde sa naplno premieta kreativita improvizácie hrdého tanečníka z Podpoľania. Významnú úlohu pri zachovávaní a rozvoji týchto hodnôt majú také skutočnosti a osobnosti ako: pani učiteľka Viera Šimkovičová, ktorá od roku 1971 vedie detský folklórny súbor Poľana, práca Ing. Pavla Holíka, ktorý ako umelecký vedúci DFS Poľana a pedagóg ZUŠ Očová vštepuje lásku k folklórnemu umeniu najmladšej generácii Očovanov; nemožno nespomenúť regionálny program výuky v miestnej Základnej škole M.B.Funtíka (s veľkým prispením riaditeľa pána Milana Markoviča) zameraný práve týmto smerom / do vyučovacích osnov sú zapracované hodiny výuky tradičných remesiel / , i prácu pedagógov Základnej umeleckej školy v Očovej, kde deti z Očovej a okolitých dedín majú možnosť získať úplné základné umelecké vzdelanie v rámci hudobného, tanečného a výtvarného odboru. To všetko dáva dobré prepoklady do budúcnosti, že kultúrne dedičstvo Očovej nezanikne, ale naopak bude rozvíjané v šikovnosti a ume mladších generácií.


Vyznanie rodáka

     Očová je moja srdcová záležitosť – moja milovaná a milujúca dedina, ktorú som preslávil v 52 štátoch sveta. Mám rád obyčajných ľudí, od ktorých som vždy čerpal múdrosť, čestnosť, krásny a vrelý vzťah k ľudovej piesni. Obyvatelia Očovej majú vrodený cit ku kultúre a vedia rozlíšiť vytvorené hodnoty. I mne to pomohlo pri interpretácii ľudových piesní, ktoré som povýšil na spôsob našich výšivkárok, čipkárok a drevorezbárov. Spôsob, ktorý som zvolil, bol správny, o čom som sa presviedčal na vystúpeniach doma i v zahraničí, kde ľudia vstávali a skandovali pri našich vystúpeniach. Mal som príležitosť vystupovať v Očovej, priznám sa s veľkými obavami – avšak ľudí to chytilo za nohy, a za srdce.

     Nebolo to našou zásluhou, že hudba a piesne sa páčili, ale vďaka šikovným a múdrym Očovanom, ktorých som napodobnil, mala moja muzika samých vďačných poslucháčov. Rád sa vraciam do rodnej dediny, stretávam sa so svojimi spolužiakmi; som rád, že mojim krajanom nie je ľahostajný môj krutý osud / mozgová príhoda /. To všetko ma zaväzuje urobiť niečo pre našich, mojich Očovanov.

Ján Berky Mrenica




webdesign © 2003 REMO